Na jednej strane je zarážajúce, že strach z utečencov je tak významným hnacím motorom na dosiahnutie výnimočného výsledku vo voľbách a na druhej strane chýba obava zo zverenia moci do rúk organizovaného zločinu. Pričom väčšina z tých, čo sa najviac obávajú „migrantov“ ich nevidela, nevidí a nebude vidieť. Avšak prevažná časť tých istých voličov sa určite stretla so situáciou, keď mal niekto výhody z toho, že sa poznal s tým či oným významným funkcionárom. Takže klientelizmus a korupcia je im známa ale väčší strach je z neznámeho.
Neexistuje alternatívna pravda. O zločinnosti sa nedá písať alternatívne. Alternatívou je akurát o nej nepísať a tváriť sa, že neexistovala. Bohužiaľ pravda v tomto smere bola natoľko reálna, že Jána Kuciaka a jeho snúbenice stála život.
O prostredí, ktorého návrat si tak významná časť voličov praje, písal pomerne jasne odsúdený Marián Kočner. Akurát netušil, že jedného dňa sa to dostane na verejnosť. Dnes už je zrejme jasné koho označoval za „šéfa“. Skúsení politici, ktorí prostredie pre prosperitu Mariána Kočnera vytvárali sa dnes pasujú za nositeľov imaginárnych istôt, čo si ich volič zaslúži. Škoda, že nikdy neprezentovali aké tie istoty sú. Jedna istota z daného zoznamu zrejme bude odsúdených minimálne 40 zločincov, ktorí pre svoj úspech v porušovaní zákona využívali rovnaké nastavenie ako Marián Kočner. Však jeden z nich je on sám. V uvedených rozsudkoch nenájdete alternatívnu pravdu, ale iba pravdivú skutočnosť. A fakt, že páchali trestnú činnosť nepoprel ani pán Róbert Fico.
Tu rád budem parafrázovať pána Fica a dodám, že ak by bola pochybnosť nad vznesenými rozsudkami, môže hocikto podať trestné oznámenie. Takže nič iné neostáva, len uznať, že právoplatné rozsudky sú spravodlivé a odsúdení uvedenú trestnú činnosť páchali.
Je možné to ignorovať?
Je pochopiteľné, že ak sa jedná o trestnú činnosť, ktorá má napojenie na vysoké politické miesta, začína sa odkrývať zo spodných priečok. Ako dlho asi trvá, kým sa jej odkrývanie priblíži až k hlavám organizovaného zločinu? Rok, dva alebo 5 až 10 rokov?
Výpoveď jedného svedka by na usvedčenie nikdy nestačila. Nikoho nikdy neodsúdili iba za tvrdenie proti tvrdeniu. A som si istý, že na tomto princípe nie sú postavené ani obvinenia, ktoré kedy boli vznesené. Tomu uverí iba niekto, kto nepozná detaily procesov, ktoré obvineniu predchádzajú. Vždy však platí prezumpcia neviny a ja ju rešpektujem. Je však potom potrebné rovnako rešpektovať rozhodnutia súdov. Alebo existujú dôkazy, ktoré by oprávňovali hocikoho spochybňovať rozhodnutie súdov? V prípade niektorých sudcov isto áno. Ale ak politik spochybňuje rozhodnutie konkrétneho súdu, mal by predložiť dôkazy na základe čoho niečo také tvrdí. Ale hlavne ako tvrdí pán Róbert Fico, parafrázujem, nech podá trestné oznámenie.
Takže volič sa slobodne bude rozhodovať o tom komu dá do ruky moc. Skutky minulých politikov by voličovi mali byť jasné. A ak má volič strach, treba si zodpovedať otázku či ten strach jeho voľbou pominie a čo to bude stáť. Treba si pripomenúť ako sa správali „naši ľudia“, ktorí konali v „našej veci“ – „cosa nostra“. Treba si pripomenúť Baštrnáka, Kočnera a ďalších. To sú ľudia, ktorí si užívali, že dokázali okolo seba šíriť strach. Tak kam sa ten strach podel? Strach, ktorý okolo seba šírili si treba pripomenúť, keď sa budeme rozhodovať a voliť tak, aby im podobní strach šíriť nemohli.