Peter Turčiansky

Je zvláštne ako málo voličov sa k voľbám stavia ako k výberovému procesu uchádzačov o zamestnanie, pričom každý volič je členom výberovej komisie. Koľkí o takej situácii snívali a keď ju majú, správajú sa prazvláštne. Voľby sa viac podobajú hlasovaniu v nejakej „show“ typu „Superstar“ než pracovnému pohovoru. A pritom platí, že ten, kto nie je zvolený si musí hľadať prácu niekde inde (p.Danko stále spomína 3 roky pekla mimo parlamentu, takže mám pravdu). Takže volič má tú moc a rozhoduje, koho prijme do zamestnania na cca 4 roky a koho nie.

A tu je kameň úrazu. Koľkí voliči boli v role, keď museli absolvovať pohovor aby získali prácu? Pamätáte sa? Stačilo pohladkať mačiatko alebo priniesť v náručí dieťa? Stačilo po komisii vrieskať nejaké neúplné myšlienky, heslá, či náznaky čohosi ťažko definovateľného? Alebo ukázať fotky z polí, lúk a hôr a práca bola Vaša? POZOR – bez skúšobnej doby na 4 roky? Asi nie, že?

Takže otázkou ostáva, prečo sa voliči nerozpomenú a nesnažia sa chovať ako tí druhí, tí na druhej strane stola, tí čo kedysi rozhodovali o tom, či ich príjmu a za aký plat. Spomeňte si, že bez cielene kladených otázok sa to neobišlo. A odpovede, tiež museli byť k veci.

Ak by väčšina voličov pristupovala k voľbám ako k výberovému procesu, aj politici by sa chovali inak. Zrazu by sa totiž snažili presvedčiť, že ako budúci zamestnanci voliča majú na výkon pridelenej práce kompetencie, schopnosti, znalosti a pod. Máte pocit, že väčšina kandidátov sa snaží práve o toto? Ja ten pocit nemám. Mne sa voľby viac podobajú na nejakú „show“. Ale za vinu politikom by som to nedával. Ak by som parafrázoval volebného „mága“ Flašíka, tak kampaň má podobu toho čo je najpopulárnejšie. Ak najsledovanejšia relácia je „Varím, varíš varíme…“ tak na čo je dobré hovoriť o nejakom programe, cieľoch a pod.

Je to však smutné, lebo väčšina voličov nikdy vo svojom živote nezískala zamestnanie len preto, že by pred komisiu prišli ako David Copperfield sprevádzaní efektnou hudbou a svetelnou hrou. Tak prečo sa svojej právomoci vzdávajú tak ľahko? A pritom vo voľbách nielenže dávajú pracovné miesto, pomerne solídny plat (áno i ten plat je z peňazí voličov) ale dávajú do rúk politikom aj moc nad sebou samým.

Volič kandidátov poveruje k výkonu funkcie, volič víťazných kandidátov platí a sú politici, ktorí sa už vyjadrili, že volič sa tým vzdáva povedať čokoľvek ďalšie 4 roky. (Spomeňte si, kto vníma výhru vo voľbách ako začiatok obdobia, kedy si 4 roky môže robiť čo chce). Mám pocit, že väčšina voličov túto výnimočnú právomoc predáva veľmi lacno.

Keď budete prichádzať do volebnej miestnosti, aspoň na chvíľku pripustite, že ste členom výberovej komisie a rozhodujete o tom, koho prijímate do zamestnania. A pozor, nejde o fantáziu, fantastické predstavy. Každý volič má skutočne  vo svojich rukách moc – v ten deň. A potom s týmto vedomím realizujte svoju voľbu.

Presvedčil by Vás majster elektrikár, ktorý by prišiel pred Váš dom, zakričal by niektoré zo známych hesiel, napríklad, že si zaslúžite kvalitné elektrické rozvody, vystúpil by z nádhernej limuzíny, najlepšie s dvomi, tromi modelkami, elegantne oblečený, s kyticou v ruke pre pani manželku, s pivom a párkom pre Vás? A vy by ste mu dali kľúčiky od domu, zálohu aspoň 4-10x vyššiu než sú odhadované náklady a nechali ho tam?

O elektrikárovi, automechanikovi, lekárovi, učiteľovi má väčšina voličov jasno. Pri politikoch to však vyzerá inak. Ale prečo? Ak si vyberáte auto, školu, nemocnicu, každý si vie položiť pre seba kľúčové otázky. Tak si ich treba položiť aj pri politikoch a voľba zrazu nebude jednoduchá, ale o to kvalitnejšia.

Do volebnej miestnosti nepatria emócie, ale rozvaha. Ak pripustíte, že rozhodujete o kandidátoch ako o svojich budúcich zamestnancoch, bude mať Vaša voľba i pre Vás inú váhu.